O škole

Krôčik do histórie školy

            Vráťme sa v čase naspäť. Je ráno 16. septembra 1974. Uprostred sídliska Fončorda, v prachu šedivého vápenca a červenej hliny, vyrástla novučičká škola. V tento deň po prvý raz zahučala detskou vravou, jej žiaci po prvý raz prestúpili bránou, aby v nej začali užitočným a veľmi potrebným spôsobom tráviť roky svojho detstva. Dnes sú mnohí z nich už rodičia a pôvodne ich škola, je teraz školou pre ich ratolesti.  

Kým do nej vstúpili prví žiaci, učitelia vlastnými rukami novostavbu vyriadili a zariadili priestory nábytkom, vyzdobili interiéry. Nebola to ľahká práca. Veď niektoré učiteľky, bývajúce v okolí, pri východe z bytovky do práce zostali naboso, lebo topánky zapadli v blate.

V prvom roku bolo otvorených 25 tried. Prvým riaditeľom sa stal Ctibor Haľama, zástupkyňou pre prvý stupeň Anna Vincencová, zástupcom pre druhý stupeň Ladislav Dobra. Počet žiakov rýchlo vzrastal. Škola naprojektovaná na 28 tried a 700 žiakov nestačila, praskala vo švíkoch. Vznikla zmennosť a žiaci striedavo chodili do školy dopoludnia a odpoludnia. V roku 1980/81 dosiahla najväčší počet žiakov – 48 tried!

Po Ctiborovi Haľamovi sa stala riaditeľkou školy Edita Dlhopolčeková a od r. 1990  Ján Chmelík. V tomto školskom roku má škola 35 tried a 815 žiakov. Je najväčšou v meste a patrí k najväčším v regióne.

Za uplynulé roky sa na škole menili učitelia, školníci, zamestnanci. Všetci z nich sa svojou prácou snažili odovzdávať žiakom čo najviac vedomostí, rozvíjali ich osobnosť, odovzdávali im vlastné skúsenosti. Budovali charakter a povesť školy, spolu so žiakmi šírili jej dobré meno. Tieto dôvody ale i ľudský rozmer takých osobností, akými boli učitelia: Albertyová, Bohmerová, Bomchesová, Čuhová, Čupková, Dudová, Fabíková, Ivanová, Janeková, Kľučiarovská, Masiarová, Miturová, Oravcová, Straková, Štillová, Michalko, Vasilko a ďalší  sa stali príčinou, pre ktorú i dnes patrí k najuznávanejším v meste, pre ktorú absolventi našej školy patria na stredných školách k tým, s ktorými je najväčšia spokojnosť. Veď v čase, keď ostatné školy v populačnej depresii majú problém otvoriť jednu - dve triedy prvého ročníka, naša otvorila už dvakrát po sebe po päť prváckych tried.

Na dobrom mene a postavení školy nemajú zásluhu len učitelia a zamestnanci. Sú to aj rodičia, ktorí či už ako bývalí žiaci, alebo teraz ako členovia rady rodičov podporujú školu, jej učiteľov, pomáhajú sponzorsky riešiť finančnú i materiálnu nedostatočnosť. Ktorí sa najmä v projekte Krok za krokom, alebo na besedách so žiakmi, aktívne zúčastňujú aj na vyučovacom procese. O vzťahu ku škole svedčí aj skutočnosť, že viacerí z bývalých rodičov využívajú jej telocvične na cvičenie už vyše tridsať rokov.

A svoj podiel na mene školy majú aj samotní žiaci. Vzdelávacími výsledkami, úrovňou všeľudskej vychovanosti, snahou o empatiu, ktorou sa prezentujú v škole, doma i na verejnosti. Veď práve oni cez žiacky parlament žiadali primátora, aby pomohol vyriešiť problém s bývaním rodine spolužiakov, ktorí prišli o byt. Oni iniciovali finančnú zbierku vo výške niekoľkých desiatok tisíc korún pre spolužiaka, ktorý sa po tragickej smrti matky stal sirotou. Oni vyzbierali vyše 37 000,-Sk na pomoc žiakovi v Krompachoch, ktorý pri výbuchu plynu prišiel  o matku aj o strechu nad hlavou. Tiež ale aj výbornými výsledkami v súťažiach pri reprezentácii školy.

Veríme, že aj ďalšia budúcnosť školy, žiakov a verejnosti bude spojená predovšetkým s príjemnými spomienkami. Veď jej počítačové učebne využívajú predškoláci aj dôchodcovia. Škola prestavuje interiéry a čoskoro sa bude pýšiť novou cvičnou kuchynkou – hniezdom a krbom rodinnej výchovy. V prestavbe je vybavenie školského športového areálu, ktorého ihrisko bude mať čoskoro tartanový povrch. A škola má spracovaný projekt na modernizáciu v hodnote vyše 50 mil. Sk za prostriedky z fondov EÚ, ktorý by mal vstúpiť do realizačnej fázy.

 Veríme, že zostane i do budúcnosti nielen stánkom vzdelávania, priestorom príbehov prežitých dní žiakmi a ich učiteľmi, ale najmä miestom a časom plnohodnotne prežívaného detstva jej žiakov.

Prajeme všetkým, aby natrvalo mohli zostať pyšní na našu - svoju školu.